11. decembra 2012

Ako sa vyrovnať s rozchodom a nezblázniť sa

Aj Vás napadajú super nápady a myšlienky v sprche? Práve toto ma napadlo včera a hneď ako som zdrhla z kúpelne, tak som utekala za komp, aby mi neutiekli myšlienky....
Tento článok nebude ani návod, ale skôr rada pre baby, ktoré robia v tom období chyby ako ja... samozrejme tu nebudem rozoberať svoj vzťah, ktorý som mala. Je to jednoducho minulosť a tým, že budem niekoho verejne okydávať nepomôže nikomu. Ani sebe...
Určitým spôsobom sa to bude týkať mňa, lebo som učebnicový príklad na vzťahy všeobecne.

(web)
Porozchodové fázy:

Fáza 1:
Heej som zúfalá a urevaná. Ešte k tomu si predstavte, že sa Vám to stane na spoločenskej akcii, na ktorej Vám nejaká dobrá duša dupla 13 cm šteklami rovno na kontík, máte všetky veci u svojho ex a za tri dni máte s ním hrať na akcii. A v podstate pred Vianocami a Silvestrom, ktorý ste mali tráviť s ním. Jupí! V tomto momente mi je viac ľúto toho zničeného programu na akcii.
Najhoršie sú asi všetky tie prapodivné myšlienky, ktoré mi víria v hlave.

Fáza 2:
Neverím tomu, že toto napíšem, ale... ja som neschopná sa umyť a obliecť do čistých vecí. Nejem, nepijem, nespím. Útecha dňa: Noha nebolí, ale vyzerá strašne - rana podliata krvou až po malíček.
Mám chvíľky, kedy sa pristihnem aj neplakať. Nezodpovedané otázky však sú stále v hlave. Teraz to povedať kamarátom, rodine.... hovoriť o tom je náročné, ale čiastočne aj oslobodzujúce.

Fáza 3:
Už s tým leziem niektorým ľuďom na nervy. Cítim sa zneužito a podvedene. Snažím sa dáko jesť, ale mám pocit, že tá psychika robí problém aj môjmu telu. Idem sa odvážiť... nikdy som nevážila 50 kg.... ale vážiť niečo cez 44??? Asi je niekde chyba... a vlasy mi tak padajú, že ich nezachráni ani svätý biohar.

Fáza 4:
Som nasratá na svet a mám veľa vecí aj ľudí totálne v paži, len aby som sa ja cítila lepšie. Snažím si vštiepiť do hlavy, že to kokso ja mám teraz toľko času a môžem robiť, čo len chcem. Hlásiť sa na erasmus napríklad :D
Zasmejem sa, pobavím sa, ale mám aj slabé chvíľky a som extrémne citlivá na to, čo kto povie. Moja úprimnosť nepozná hraníc... len či to nehraničí s niečim iným, hmm.

Fáza 5:
Do tejto som sa asi ešte nedostala, ale verím, že to bude fáza, kedy mi bude super a budem myslieť viac na vlastné šťastie ako na šťastie niekoho, kto sa ukázal ako nezodpovedný zbabelec ( už kydám?). A poviem si: Yeeeah freedom!

Teraz pár rád pre baby, čo týmto prechádzajú... viem, že sa to ľahko píše/hovorí a počujete to z každej strany, verte, že ja som sa týmto riadila len sčasti.

1. Kruté, ale nikto Vám nepomôže sa s tým vyrovnať. V prvom rade musíte nájsť ten pokoj v sebe a rozhodnúť sa správne vykročiť a žiť.


2. Normálne tomu dotyčnému napíšte fiktívny list a v ňom sa vyžalujte, vynadávajte a neviem, čo všetko je treba. Keď Vám to pomôže tak ho kľudne spálte. Ja som to riešila tak, že to nebol fiktívny list, ale v podstate som mu to dala "vyžrať". Je to zlé, ja som to nerada, ale on bol jediný človek, s ktorým som mohla o všetkom, tak som aj rozchod riešila takto.. blbo...

3. Aby veci preboleli je dobré na chvíľu toho človeka úplne ignorovať. Aspoň ja potrebujem mať čistý štít. Fotky s ním preč ( aj tie napr spáliť :D), jeho veci čo najskorej vrátiť, veci od neho na nejaký čas dať nabok, aby ste sa neskôr na tom zasmiali.

4. Dosť dôležitá časť. Obklopujte sa ľuďmi, ktorí Vás majú radi, ktorí Vás nenechajú doma sedieť na zadku, ktorí Vám zabránia v sebaľútosti. Táto časť tak trocha mne chýba, ale sčasti si môžem za to sama... je predskúškové obdobie...

5. ?? Opiť sa?? Nikomu neberiem tento spôsob. Ale je dosť divné, keď Vám po otázke ako si sa s tým vyrovnal ty?? odpovie: Opil som sa. Tak to potom bez komentára, to musí byť veľmi jednoduchý človek.

6. Pre mňa asi najvzrušujúcejšia vec. Ja sa vyrovnávam s veľkými zmenami aj takto. Buď zmením vizáž, vlasy. Zmením svoj postoj k určitým veciam alebo shopoholicky, niečo si kúpim. Hľadala som po nete či nejaká bratislavská banda nehľadá člena do kapely(márne). Možno si konečne kúpim permanentku do posilky, konečne začnem znova plávať ako kedysi, začnem zlepšovať hru na basgitare... a mnoho ďalších vecí. NEOBMEDZOVAŤ SA!

7. V konečnom dôsledku si povedať, že to tak možno malo byť a uvedomiť si, že vonku na Vás čaká niekto, kto si Vás určite zaslúži. Bude Vás ľúbiť a bude s Vami s radosťou tráviť voľný čas.
(web)

Ani neviete aká ventilácia toto pre mňa bola. Cítim sa tak víťazne :D Teraz ma však zaujíma: Našli ste sa v niektorých bodoch? Ako riešite Vy rozchod? Čo Vám ho pomáha prekonať?


Krásny deň!


11 komentárov:

  1. Držím pěsti, ať ti je zase co nejlépe fajn. Něco musí skončit, aby mohlo začít něco nového - lepšího ;))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Schudla som 7 kíl, trápila som sa jak posledný debil, prerevala som desiatky litrov sĺz a keď sa teraz pozriem späť, tak si uvedomím, že to vôbec nestálo za to! Mám sa oveľa lepšie ako pred tým a namiesto tých sĺz som mohla mať radšej úsmev, keby som len vedela, že ma čaká taká pekná budúcnosť. Úplne súhlasím s tým, že si tým dievča/žena musím prejsť sama. Úplne... Nenechať sa vtiahnuť do zlej nálady, lebo tej sa tak jednoducho nezbavíte. Chce to naozaj čas a silu :) Držím palce, nech si už vo fáze... Šťastná - asi pôjdem cvičiť, lebo vážim viac ako pred rozchodom :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ďakujem babule :-))... no po tomto článku sa cítim oveľa lepšie keď mám pravdu povedať... teraz budem viac sobec a idem robiť niečo aby som sa cítila fajn :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. och moja,presne tymto som si presla aj ja,len ja som mala uz aj fazu, ze ma uz nikto nebude chciet,lebo mam 28...teraz si tukam na celo :D a predstav si vo faze,ze som bola happy single,ze nechcem ziadny vztah riesit,prisiel ON,dufam ze nam to vydrzi,lebo taka stastna som este nebola. Drzim sa hesla: nikdy nic nelutuj,vsetko je tak ako ma byt ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hej väčšinou niečo príde, keď to najmenej čakáš :-)

      Odstrániť
  5. taak tak :) proste nebol ten pravý

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veru nie a mám taký pocit, že ten typ chlapa nebude pre viaceré baby pravý :D

      Odstrániť
  6. Schusla som a dosť výrazne lebo si to všimli aj známy , týžden som chodila ako bezduše , s nikým som nekomunikovala vôbec s nikým , len ak som bola naozaj nútená , nespala som takmer vôbec , tvárila som sa že je všetko v pohode no každy spozoroval že sa niečo deje ak sa ti z očí vytratia iskričky a zrazu pod nimi máš len kruhové objazdy , doma do vankúša vliala hektolitre sĺz...časom ani neviem ako , som sa vzchopila a uvedomyla si že je to úplne zbytočné , že plač a slzy nič nevyriešia a že je to tak ako to byť malo...kiežby som videla do budúcnosti :) nehovorím že by som si nepoplakala ale to celé by bolo zbytočné :) časom som pochopila že ak to skončilo tak niekde na mna čaká niečo o mnoho krajšie :) časom a silou ktoru som nadobudla ani neviem kde som sa s toho začala ťahať :) dotyčný to čoskoro olutoval , no ja som nechcela druhý krát urobit taku obrovskú chybu..pomaličky som sa stávala o5 sama sebou a dodnes ďakujem všetkým babám , všetkým priatelom ktorý mi v tom ťažkom období pomáhali a vyčarúvali úsmev na tvári :)
    Ďžejni (nenávidela som ked mi toto niekto povedal a sama som prišla na to že je to tak) chce to čas...želám veľa sily a posielam božtek a objatie ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. :-) ďakujem za pekný komentár :-) a cítim sa lepšie zo dňa na deň, máš pravdu chce to čas ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Poznám...nič príjemné...tých kíl dolu bolo tiež dosť:D teraz si keď si na to spomeniem...ah jaj aká som bola trúbka...:D
    Ale časom to bude dobré...:)a trápiť sa nemá zmysel, proste to tak asi malo byť...
    Všetko je len v hlave...treba sa zamerať na niečo iné...aj keď to sa ľahko hovorí...
    A keď to nečakáš tak vtedy si ťa láska nájde...to môžem potvrdiť...;)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. no babenky...je 5 hodín ráno a ja už 3 deň nespím..po rozchode mesiac a vlastne to ani nie je rozchod ako taký, ale totálne poníženie...strávila som s mojím ex 11 rokov a máme spolu 5 ročného synčeka..odpúšťala som mu strašne veľa zlého, najmä každú chvíľu podvody a každý víkend samé alkoholové exesy a ja z dieťaťom celé dni sama..po 11 rokoch som som si povedala dosť a našla si nový byt a ešte som sa ani neodsťahovala a zistila som že pán má zas novú princeznú vedľa seba a kým ja som si balila veci, ona vybalovala...a posledný víkend dopustil aby v jednej izbe spal on s ňou a v druhej ja s malým...hrôza že? keď sa dnes nad všetkým zamýšlam, je mi zle samej zo seba ako som to mohla vydržať a nezabiť ho, alebo seba...a aj napriek všetkému zlému som stále verila, že sa raz zmení a bude si vážiť čo doma má...a je mi za ním smutno..ale to ani nie je smútok za človekom, ale asi len za pocitom, lebo s tým človekom som nestrávila peknú chvíľku už nejeden mesiac, či skôr rok...kde sa stala chyba?a ako sa dostať z tejto motanice a najmä z toho ako na nás 5 rokov kašlal a zrazu chce byť otecko...som v štádiu že sa rozhodujem každý deň, či si dať zopár liekov na nervy alebo opäť zdolávať deň s rozpoložením a plačom...ale doteraz som odolala liekom, alkoholu ale sama sa pýtam seba...verím, že si ma po čase láska nájde..ale budem schopná po všetkom tom ju vôbec ešte prijať a veriť človeku?no dúfam, že sa ozvem za rok a poviem ako som šťastná, ale dnes tomu dáko veriť neviem..

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý milý komentár, robia mi veľkú radosť :-)